Severoatlantická aliancia (NATO)

Čo je Severoatlantická aliancia (NATO)?

Severoatlantická aliancia (NATO) je aliancia 30 členských štátov Severnej Ameriky a Európy, vytvorený v roku 1949 s cieľom chrániť slobodu a bezpečnosť členov prostredníctvom politických a vojenských znamená.

NATO sa najprv snaží predchádzať konfliktom diplomatickou cestou ako súčasť úsilia organizácie presadzovať demokratické hodnoty a umožniť členským štátom riešiť problémy mierovou cestou. Keď diplomatické úsilie zaostáva, vojenská sila NATO sa môže aktivovať, aby sa zapojila do krízy riadenie podľa princípu kolektívnej obrany, ktorý hovorí, že „útok proti jednému je útokom proti všetkým."

Pochopenie Severoatlantickej aliancie (NATO)

Aliancia NATO zahŕňa krajiny v Európe aj Severnej Amerike, čo vytvára dôležité transkontinentálne spojenie, ktoré umožňuje členským štátom spolupracovať v oblasti obrany a bezpečnosti. Členské štáty tiež konzultujú a spolupracujú, keď sa rozvinie mnohonárodná kríza zahŕňajúca nečlenov.

Organizácia Severoatlantickej zmluvy bola vytvorená 4. apríla 1949 podpísaním Severoatlantickej zmluvy ako tzv. pokúsiť sa odradiť sovietsku rozpínavosť, zabrániť nacionalistickému militarizmu v Európe a podporiť európsku politiku integrácia.

Zmluva obsahuje iba 14 článkov a začína sa preambulou, ktorá čiastočne hovorí: „Strany tejto zmluvy opätovne potvrdzujú svoju vieru v ciele a zásady Charty Organizácie Spojených národov a želajú si žiť v mieri so všetkými národmi a všetkými vládami...“

Zhrnutie článkov Severoatlantickej zmluvy je uvedené nižšie:

• Článok 1: Členovia súhlasia s použitím mierových prostriedkov na urovnanie sporov.
• Článok 2: Členovia sa budú snažiť eliminovať konflikty a podporovať hospodársku spoluprácu.
• Článok 3: Členovia si zachovajú svoju individuálnu schopnosť odolať ozbrojenému útoku.
• Článok 4: Členovia sa budú navzájom radiť, keď je ohrozená územná celistvosť, nezávislosť alebo bezpečnosť ktoréhokoľvek člena.
• Článok 5: Členovia súhlasia s tým, že ozbrojený útok na ktorúkoľvek stranu je útokom na nich všetkých, pričom každý člen podnikne kroky, ktoré považuje za potrebné, vrátane použitia ozbrojenej sily.
• Článok 6: Ozbrojený útok na ktoréhokoľvek člena je definovaný ako útok na územie, sily, plavidlá alebo lietadlo ktoréhokoľvek člena.
• Článok 7: Táto zmluva nemení žiadne záväzky členov Organizácie Spojených národov.
• Článok 8: Táto zmluva nie je v rozpore s platnými dohodami medzi členmi alebo tretím štátom.
• Článok 9: Členovia ustanovia radu, v ktorej môžu diskutovať o záležitostiach týkajúcich sa zmluvy.
• Článok 10: Na základe jednomyseľného súhlasu môžu členovia vyzvať ktorýkoľvek iný európsky štát, aby sa pripojil k zmluve.
• Článok 11: Ratifikácia zmluvy sa bude riadiť príslušným ústavným procesom každej strany.
• Článok 12: Po 10 rokoch sa môžu členovia zvolať, aby prehodnotili zmluvu, ak o to niektorý z nich požiada.
• Článok 13: Po 20 rokoch môže ktorýkoľvek člen prestať byť členom jeden rok po výpovedi.
• Článok 14: Anglická a francúzska verzia zmluvy sú rovnako autentické a budú uložené v archívoch vlády Spojených štátov amerických.
  

Zmluva, na ktorej je NATO založené, uvádza, že „akýkoľvek iný európsky štát, ktorý je v pozícii presadzovať princípy tejto zmluvy a prispieť k bezpečnosti severoatlantickej oblasti,“ môže požiadať o členstvo v Organizácia. Prostredníctvom Akčného plánu členstva v NATO sa môžu ašpirujúci členovia pripraviť na členstvo a „splniť kľúčové požiadavky poskytovaním praktických rád a cielenej pomoci“.

Súčasné členstvo v NATO

V súčasnosti je členmi NATO 30 krajín. Členské štáty spolu s dátumom vstupu do organizácie sú uvedené nižšie:

Albánsko (2009)	Dánsko (1949)	Island (1949)	Holandsko (1949)	Slovensko (2004)
Belgicko (1949)	Estónsko (2004)	Taliansko (1949)	Severné Macedónsko (2020)	Slovinsko (2004)
Bulharsko (2004)	Francúzsko (1949)	Lotyšsko (2004)	Nórsko (1949)	Španielsko (1982)
Kanada (1949)	Nemecko (1955)	Litva (2004)	Poľsko (1999)	Turecko (1952)
Chorvátsko (2009)	Grécko (1952)	Luxembursko (1949)	Portugalsko (1949)	Spojené kráľovstvo (1949)
Česká republika (1999)	Maďarsko (1999)	Čierna hora (2017)	Rumunsko (2004)	Spojené štáty americké (1949)

Operácie NATO od roku 1949 do súčasnosti

Dvojdielna misia NATO na zachovanie slobody a bezpečnosti sa dosahuje politickými a vojenskými prostriedkami. Presadzovaním demokratických hodnôt a zároveň umožnením spolupráce členských štátov v oblasti vzájomnej obrany a bezpečnosti je prvý prístup NATO ku konfliktu vždy zameraný na mierové riešenie.

Keď diplomacia zlyhá, do hry vstupuje vojenská sila organizácie vyvolaná článkom 5. To môže dosiahnuť NATO samostatne alebo v spolupráci s inými krajinami a medzinárodnými organizáciami.

Keď bolo NATO založené, jeho primárnou úlohou bolo pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok proti vojenskej agresii. Na tento účel neboli počas studenej vojny sily NATO zapojené do jediného vojenského stretnutia. S koncom studenej vojny na začiatku 90. rokov 20. storočia zaznamenala organizácia vznik nových hrozieb, ktoré si vyžadovali čoraz proaktívnejšiu úlohu vrátane svojej prvej operácie reakcie na krízu po studenej vojne na Balkáne v r 1992. Viaceré operácie NATO na Balkáne sa skončili podpísaním Daytonskej mierovej dohody v roku 1995 s misiou organizácií na podporu mieru, ktorá sa skončila v roku 2004.

Dňa 4. októbra 2001, keď sa zistilo, že teroristické útoky z 11. septembra v New Yorku a Washingtone DC prišli zo zahraničia, NATO sa dohodlo na balík ôsmich opatrení na podporu Spojených štátov vrátane Medzinárodných síl bezpečnostnej pomoci (ISAF), ktoré viedol od augusta 2003 do decembra 2014. ISAF nahradila 1. januára 2015 misia Resolute Support Mission (RSM), ktorá bola ukončená začiatkom septembra 2021.

NATO letecky prepravilo takmer 3 500 ton potrebných zásob do Pakistanu a nasadilo inžinierov a zdravotnícke jednotky a špeciálne vybavenie na pomoc pri záchranných operáciách po ničivom zemetrasení v októbri 2005. Potom, po povstaní proti Kaddáfího režimu v Benghází v Líbyi vo februári 2011, Bezpečnostná rada OSN Rada prijala rezolúcie 1970 a 1973 na podporu líbyjského ľudu, ktoré zaviedli „bezletovú zónu“ vynútenú NATO.

NATO viedlo v Iraku v rokoch 2004 až 2011 podpornú operáciu, ktorá pozostávala z výcviku, mentoringu a pomoci irackým bezpečnostným silám. Misia Resolute Support (RSM) v Afganistane bola spustená v roku 2015 po ukončení misie ISAF. Táto misia bola ukončená v septembri 2021.

NATO sa podieľa na posilňovaní svojich leteckých policajných misií od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2014 a anexie Krymu. To zahŕňa hliadkovanie vo vzdušnom priestore spojencov vrátane Albánska, Čiernej Hory, Slovinska a krajín Beneluxu a pobaltského regiónu. Medzi ďalšie súčasné operácie patrí podpora Africkej únie, vedenie výcvikových misií v Iraku, zabezpečenie Stredozemného mora a operácie v Kosove.

Najnovšie NATO pomáha koordinovať žiadosti Ukrajiny o pomoc a podporuje členov pri poskytovaní humanitárnej a nesmrtiacej pomoci. Jednotliví členovia NATO posielajú aj zbrane, muníciu a zdravotnícky materiál, ako aj finančnú pomoc.

Strategická koncepcia 2010

V novembri 2010 hlavy štátov a vlád členských štátov NATO prijali Strategickú koncepciu pre Obrana a bezpečnosť členov Severoatlantickej aliancie na summite NATO v r Lisabon.

Účelom dohody bolo objasniť úlohu, ktorú bude NATO hrať v „ďalšej fáze vývoja NATO, konkrétne:

• Znovu potvrďte puto medzi národmi, aby ste sa navzájom bránili pred útokom.
• Zaviazať NATO k predchádzaniu krízam, zvládaniu konfliktov a stabilizácii postkonfliktných situácií.
• Ponúknuť globálnym partnerom väčšiu politickú angažovanosť v NATO a podstatnú úlohu pri formovaní operácií pod vedením NATO.
• Zaviazať NATO k cieľu vytvoriť podmienky pre svet bez jadrových zbraní.
• Zopakujte záväzok, že dvere do NATO budú otvorené všetkým európskym demokraciám, ktoré spĺňajú štandardy členstva.
• Zaviazať NATO k nepretržitým reformám smerom k efektívnejšej, efektívnejšej a flexibilnejšej Aliancii.
  

Spodný riadok

Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) vznikla v roku 1949 predovšetkým ako reakcia na povojnovej sovietskej agresie, nacionalistického militarizmu v Európe a na podporu európskej politiky integrácia. V reakcii na NATO vytvoril Sovietsky zväz v roku 1955 Varšavskú zmluvu. (Varšavská zmluva sa rozpadla v roku 1991.)

Ciele NATO zahŕňajú mier prostredníctvom diplomacie a bezpečnosť prostredníctvom vojenských akcií v prípade potreby. V článku 5 Severoatlantickej zmluvy sa uvádza „ozbrojený útok proti jednému alebo viacerým [členským štátom] v Európe alebo na severe Amerika bude považovaná za útok proti nim všetkým." Ako aliancia založená na konsenze musia byť rozhodnutia NATO jednomyseľne.

NATO má dlhú históriu angažovanosti vrátane diplomacie a vojenských akcií, pokiaľ ide o celosvetové konflikty. Efektívnosť organizácie bola naposledy testovaná ruskou agresiou a Ukrajinou.