Ktorá krajina vynakladá najviac peňazí na zdravotnú starostlivosť?
USA majú v súčasnosti najvyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť medzi vyspelými krajinami sveta. Podľa údajov, ktoré zverejnil server Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v roku 2019 bola americká sadzba ohromujúcich 11 072 dolárov na osobu.
Švajčiarsko malo v roku 2019 druhý najvyšší rozpočet na zdravotníctvo s výdavkami takmer 8 000 dolárov na obyvateľa. Nemecko a Nórsko uzatvárajú prvých troch, pričom výdavky na jedného obyvateľa sú približne 6 600 dolárov.
Kľúčové informácie
- Výdavky na zdravotnú starostlivosť sú rozhodujúcim výdavkom pre väčšinu národov a ich občanov, aby zostali zdraví a starali sa o ne.
- USA naďalej vynakladajú najviac peňazí na zdravotnú starostlivosť na osobu, aj keď výsledky a kvalita starostlivosti nie sú často na najvyšších miestach.
- Mnoho európskych krajín sleduje USA vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť, ale veľkým rozdielom je väčšina tieto náklady dotuje vláda, zatiaľ čo USA sa spoliehajú na nákladné súkromné zdravotné poistenie plány.
Krajiny vynakladajúce najviac peňazí na zdravotnú starostlivosť
Nasledujúci zoznam za rok 2019 radí 18 najlepších z hľadiska výdavkov na zdravotnú starostlivosť na obyvateľa podľa OECD.
- Spojené štáty
- Švajčiarsko
- Nórsko
- Nemecko
- Rakúsko
- Švédsko
- Holandsko
- Dánsko
- Luxembursko
- Belgicko x
- Kanada
- Francúzsko
- Írsko
- Austrália
- Japonsko
- Island
- Spojene kralovstvo
- Fínsko
Výdavky na zdravotnú starostlivosť v USA
Situácia bola zhruba rovnaká ako pred piatimi rokmi, v roku 2014. Údaje OECD uvádzajú USA ako krajinu s najväčšími výdavkami na zdravotnú starostlivosť, ktorá sa pohybuje okolo 9 000 dolárov na obyvateľa. Porovnajte to s Tureckom, ktoré v roku 2014 vynaložilo 1 007 dolárov na obyvateľa na zdravotnú starostlivosť a 1 340 dolárov v roku 2019 - jednu z najnižších v akejkoľvek rozvinutej krajine.
Napriek tomu, že vláda USA má najvyšší rozpočet na zdravotníctvo, veľká časť nákladov nie je financovaná z verejných zdrojov, ale pochádza z osobných výdavkov a výdavkov spojených so súkromnými zdravotné poistenie. Krajiny, ako napríklad Nórsko (ktoré trávi tretiu väčšinu), socializovali veľkú časť svojej medicíny. So svojim prebytkom z ropných derivátov Nórsko financuje veľkú časť sociálneho lekárstva krajiny a výdavky prostredníctvom neho Vládny dôchodkový fond (aj keď sa neskoršie viac nákladov presunulo na súkromné zdroje).
Ide o to, že Nórsko stále zostáva jednou z najzdravších krajín, napriek tomu, že na zdravotnú starostlivosť vynakladá podstatne menej peňazí ako USA (6 647 dolárov na obyvateľa).
USA vynakladajú vyššie prostriedky na svoj rozpočet na zdravotníctvo v čistých dolároch na obyvateľa, ako aj na základe neho hrubý domáci produkt (HDP). Porovnanie zaplatenej sumy na základe HDP však má za následok mierne odlišné poradie. V roku 2019 boli USA a Švajčiarsko opäť na prvých dvoch miestach s výdavkami 17% a 12% HDP. Na treťom mieste je Nemecko s 11,7%, tesne za ním nasleduje Francúzsko s 11,2%.
![Karikatúra](/f/5fc7f9e85775b3a55a94df40f521050c.jpg)
Bez ohľadu na to, ako to rozoberiete, nemožno poprieť, že USA vynakladajú na zdravotníctvo širšie rozpätie. Veľkosť tejto medzery sa dá do značnej miery vysvetliť rozdrobenou sieťou zdravotného poistenia v USA. Existuje niekoľko typov platieb a poisťovacích spoločností, z ktorých každá ponúka rôzne služby. Tento nedostatok federálneho dohľadu je v kontraste s iným národom, ktorého vlády tým stanovujú dohľad benchmarky pokiaľ ide o ceny a služby, ustanovuje národný štandard starostlivosti.
Rastúce poistné na zdravotné poistenie
Pre väčšinu ľudí sú rastúce náklady na poistné na zdravotné poistenie leží v centre obáv z rastúcich nákladov na zdravotnú starostlivosť. Podľa Národnej konferencie zákonodarcov štátu (NCSL) priemerný ročný prémie pokrytie rodinnej zdravotnej starostlivosti vzrástlo v roku 2018 takmer o 5% na 19 616 dolárov.
Priemerný nárast nákladov na poistné v roku 2018 pre ľudí so súkromným plánom alebo a výmena zdravotníctva stálo 201 dolárov. Dva najcitovanejšie dôvody tohto nárastu boli vládna politika a zmeny životného štýlu.
Vládne programy ako Medicare a Medicaid zvýšili celkový dopyt po lekárskych službách - čo má za následok vyššie ceny. Okrem toho, ako bolo uvedené vyššie, nárast výskytu chronických stavov, ako je diabetes a srdcové choroby, mal priamy vplyv na zvýšenie nákladov na lekársku starostlivosť. Chronické a duševné choroby sú zodpovedné za 90% nákladov na zdravotnú starostlivosť a 60% všetkých Američanov má chronické ochorenie.
Vyššie poistné je len časť obrázku. Američania platia z vlastného vrecka viac ako kedykoľvek predtým. Posun k vysoko odpočítateľným zdravotným plánom (HDHP), ktoré môžu ukladať vreckové-vrátane odpočítateľné položky, copaysa spolupoistenie- až 13 300 dolárov na rodinu výrazne zvýšilo náklady na zdravotné poistenie.
V skutočnosti medzi rokmi 2006 a 2016 vreckové náklady Američanov so zdravotným poistením sponzorovaným zamestnávateľom rástli rýchlejšie ako náklady, ktoré platili ich poisťovatelia.
Neefektívnosť a nedostatok transparentnosti
Vďaka nedostatku transparentnosti a základnej neefektívnosti je ťažké zistiť skutočné náklady na zdravotnú starostlivosť. Väčšina ľudí vie, že náklady na starostlivosť stúpajú, ale s niekoľkými podrobnosťami a zložitým dešifrovaním faktúr nie je ľahké zistiť, za čo platia.
The Wall Street Journal informovala o jednej nemocnici, ktorá zistila, že účtuje viac ako 50 000 dolárov za operáciu náhrady kolena, ktorá stála iba 7 300 až 10 550 dolárov.Ak nemocnice nepoznajú skutočné náklady na zákrok, pacienti môžu mať problémy s nákupom. Pokiaľ ide o celkovú transparentnosť, prieskum New England Journal of Medicine (NEJM) ukázal, že iba asi 17% odborníkov v oblasti starostlivosti sa domnievalo, že ich inštitúcie sú „zrelé“ alebo „veľmi vyspelé“ transparentnosť.
Pacienti vyhýbajúci sa starostlivosti
Rastúce náklady vytvorili ďalšiu obeť: Ľudia, ktorí úplne vynechávajú lekársku starostlivosť. Nerobia to preto, že sa boja lekárov, skôr preto, že sa boja účtov, ktoré so sebou prináša zdravotná starostlivosť.
Prieskum West Health Institute a NORC na Chicagskej univerzite odhalil, že 44% Američanov odmietlo ísť k lekárovi kvôli obavám z nákladov. Asi 40% opýtaných uviedlo, že vynechali test alebo liečbu z rovnakého dôvodu. Tí, ktorí odmietajú liečbu, majú v mnohých prípadoch dokonca zdravotné poistenie. Výsledok zdržania alebo vyhýbania sa liečbe je zrejmý; nakoniec bude potrebná starostlivosť ešte drahšia.