Definícia skutočného indikátora priebehu (GPI)
Čo je to skutočný indikátor pokroku (GPI)?
Skutočný indikátor pokroku (GPI) je metrika používaná na meranie hospodársky rast krajiny. Často sa považuje za alternatívnu metriku k známejším hrubý domáci produkt (HDP) ekonomický ukazovateľ. Ukazovateľ GPI zohľadňuje všetko, čo HDP používa, ale pridáva ďalšie údaje, ktoré predstavujú náklady na negatíva účinky súvisiace s ekonomickou činnosťou, ako sú náklady na zločin, náklady na úbytok ozónu a náklady na úbytok zdrojov, medzi iní.
GPI uvádza pozitívne a negatívne výsledky hospodárskeho rastu s cieľom preskúmať, či celkovo priniesol ľuďom prospech alebo nie.
Kľúčové informácie
- Skutočný ukazovateľ pokroku (GPI) je meradlom hospodárskeho rastu a prosperity na národnej úrovni.
- GPI je alternatívnou metrikou k HDP, ktorá však zohľadňuje externality, ako napríklad znečistenie.
- GPI sa ako taký považuje za lepšiu mieru rastu z pohľadu zelenej alebo sociálnej ekonomiky.
- Zástancovia naznačujú, že GPI je lepšia metrika, pretože poskytuje úplný prehľad o zdraví národa.
- Kritici naznačujú, že niektoré opatrenia GPI sú príliš subjektívne, čo z neho robí menej účinný nástroj na meranie hospodárskeho rastu.
Ako funguje indikátor skutočného pokroku
Skutočný indikátor pokroku je pokus o meranie, či vplyv na životné prostredie a sociálne náklady ekonomická produkcia a spotreba v krajine sú negatívnymi alebo pozitívnymi faktormi celkového zdravia a pohoda.
Metrika GPI bola vyvinutá z teórií zelená ekonomika (ktorý vidí ekonomický trh ako súčasť ekosystému). Zástancovia GPI ho považujú za lepšie meradlo udržateľnosti ekonomiky v porovnaní s meradlom HDP. Od roku 1995 indikátor GPI rastie a používa sa v Kanade a USA. Obe tieto krajiny však stále uvádzajú svoje ekonomické informácie o HDP, aby zostali v súlade s rozšírenejšou praxou.
História skutočného indikátora pokroku
V 30. rokoch minulého storočia Rooseveltova administratíva hľadala spôsoby, ako zmerať ekonomickú produkciu USA po zavedení politík na riešenie zlyhávajúcej ekonomiky pomocou diskutabilných údajov. Ministerstvo obchodu požiadalo ekonóma Národného úradu pre ekonomický výskum Simona Kuznetsa o zavedenie vhodnejších ekonomických metrík, než aké boli predtým používané. V reakcii na to predložil Kongresu svoju správu „Národný príjem 1929-1935“, z ktorej sa zrodil koncept hrubého domáceho produktu (HDP).
Pred 30. rokmi neexistoval spôsob, ako merať národný dôchodok a produkciu.
Kuznets však varoval, že HDP nebude schopný merať blaho národa. Asi o 30 rokov neskôr v roku 1995 teda americká organizácia Redefining Progress stavala na tomto koncepte a vytvorila cestu pre Clifford Cobb, Ted Halstead a Jonathan Rowe vytvoria Genuine Progress Indicator (GPI), ktorý pozostáva z 26 ukazovatele. Táto nová metrika bola navrhnutá tak, aby definovala blaho národa nielen jeho ekonomickými opatreniami, ale aj stavom jeho sociálnych, environmentálnych a ľudských podmienok.
Pretože GPI je voľne definovaný, odborníci vyvinuli svoje vlastné parametre na meranie ekonomického blahobytu. Nekonzistentnosť sťažovala porovnávanie jednej ekonomiky s druhou, a preto boli niektoré minimálne užitočné.
Uskutočnili sa dva samity GPI na riešenie týchto nezrovnalostí a v dôsledku toho vedci a odborníci upravili GPI.—GPI 2.0—zefektívniť účtovné procesy a nahradiť zastarané metodiky, ktoré neposkytujú presný a úplný obraz o ekonomike. Vo vybraných amerických štátoch a Kanade prebieha pilotný test na testovanie účinnosti GPI 2.0.
GPI vs. HDP
HDP sa pri vytváraní znečistenia zvyšuje dvakrát-raz pri vytváraní (ako vedľajší účinok nejakého hodnotného procesu) a opäť po vyčistení znečistenia. Naproti tomu GPI počíta počiatočné znečistenie skôr so stratou ako so ziskom, spravidla sa rovná sume neskoršie upratovanie bude stáť plus náklady na akýkoľvek negatívny vplyv, ktoré bude mať znečistenie na medzitým. Vyčíslenie nákladov a prínosov týchto environmentálnych a sociálnych externality je ťažká úloha.
Vypočítaním nákladov, ktoré spoločnosť ako celok znáša na opravu alebo kontrolu znečistenia a chudoby, GPI vyvažuje výdavky HDP voči externým nákladom. Obhajcovia GPI tvrdia, že dokáže spoľahlivejšie merať ekonomický pokrok, keď rozlišuje celkový „posun v„ hodnotovom základe “výrobku a pridanie jeho ekologických vplyvov do rovnica “.
Vzťah medzi HDP a GPI napodobňuje vzťah medzi hrubým ziskom a čistým ziskom spoločnosti. Čistý zisk je hrubý zisk mínus vynaložené náklady, zatiaľ čo GPI je HDP (hodnota všetkých vyrobených tovarov a služieb) mínus environmentálne a sociálne náklady. Preto bude GPI nulový, ak sa finančné náklady na chudobu a znečistenie rovnajú finančným ziskom z výroby tovarov a služieb, pričom všetky ostatné faktory budú konštantné.
Výhody a nevýhody GPI
Genuine Progress Indicator (GPI) meria ekonomiku holisticky zvážením ekonomických ukazovateľov, ktoré HDP nie je. Zodpovedá napríklad za negatívne externality, akými sú znečistenie a kriminalita, a ďalšie sociálne poruchy, ktoré ohrozujú ekonomiku a blaho ľudí, ktorým slúži. Tieto udalosti vytvárajú z následných škôd veľké spoločenské náklady.
Prínosy pre spoločnosť, ako napríklad dobrovoľníctvo, domáce práce a vyššie vzdelávanie, sú významným prínosom pre spoločnosť, ale boli do značnej miery ignorované, pretože bolo ťažké ich kvantifikovať. A keďže výmena za tieto typy služieb neberie do úvahy, nie sú zahrnuté v HDP. Aby sa však zohľadnil ich vplyv na ekonomiku, GPI každému predpisuje hodnoty.
Účtovanie týchto aktivít a udalostí, ktoré zvyčajne nemajú priradené hodnoty, môže byť problematické. Ich zahrnutie vyžaduje priradenie hodnôt a tieto hodnoty sa môžu líšiť podľa toho, kto ich pripisuje. Táto úroveň subjektivity môže sťažiť porovnanie GPI.
Široká definícia GPI tiež umožňuje rôzne interpretácie a výpočty. Tieto nezrovnalosti môžu sťažiť získanie presného účtovania faktorov a porovnanie GPI. Tiež sťažujú prijatie GPI ako ekonomického štandardu merania.
Zahŕňa environmentálne a sociálne faktory, ktoré nie sú zahrnuté v HDP
Priraďuje hodnoty sociálnym príspevkom, ako je dobrovoľníctvo
Sťažuje porovnávanie GPI kvôli subjektivite
Umožňuje rôzne interpretácie a výpočty vďaka širokej definícii
Skutočný indikátor pokroku - časté otázky
Ako sa GPI líši od HDP?
Genuine Progress Indicator (GPI) faktory vo všetkých zložkách hrubého domáceho produktu (HDP) a zahŕňa environmentálne a sociálne prvky, ktoré ovplyvňujú ekonomiku, ako napríklad znečistenie, dobrovoľníctvo, kriminalita a klíma zmeniť. Niektorí ekonómovia tvrdia, že GPI je lepšia metrika ako HDP, pretože poskytuje ucelený pohľad na blahobyt národnej ekonomiky.
Ako sa vypočítava GPI?
GPI vzorec je GPI = C.adj + G + W - D - S - E - N.
Kde:
- C.adj = osobná spotreba s úpravami rozdelenia príjmu
- G = rast kapitálu
- W = nekonvenčné príspevky k blahu, ako napríklad dobrovoľníctvo
- D = defenzívne súkromné výdavky
- S = činnosti, ktoré negatívne ovplyvňujú sociálny kapitál
- E = náklady spojené so zhoršovaním životného prostredia
- N = činnosti, ktoré majú negatívny vplyv na prírodný kapitál
Aké sú indikátory komponentov GPI?
GPI pozostáva z 26 ukazovateľov, zoskupených do troch kategórií (sociálne, ekonomické a environmentálne). Každý meria iný stav ekonomiky. V rámci sociálnej kategórie nájdete kriminalitu, štruktúru rodiny, akademikov a ďalších. V kategórii životného prostredia nájdete znečistenie, zmenu klímy a ďalšie faktory, ktoré pozitívne alebo negatívne vplývajú na životné prostredie.
Kto vytvoril skutočný indikátor pokroku?
Ak vezmeme do úvahy odmietnutie zodpovednosti Simona Kuznetsa, že HDP nemôže dostatočne povedať, ako sa národu celkovo darí, Clifford Cobb vyvinul Genuine Progress Indicator (GPI) spolu s Tedom Halsteadom a Jonathanom Roweom v 1995.
Spodný riadok
Genuine Progress Indicator (GPI) je ekonomický nástroj používaný na meranie zdravia ekonomiky národa. Zahŕňa environmentálne a sociálne faktory, ako napríklad rodinnú štruktúru, výhody vyššieho vzdelávania, kriminalitu a znečistenie, ktoré nie sú zahrnuté v HDP. GPI určuje, či tieto ďalšie faktory pôsobia na ekonomiku negatívne alebo pozitívne, a môže poskytnúť holistický pohľad na to, ako ovplyvňujú život a blaho spoločnosti.