Čína si stanovila najnižší cieľ hospodárskeho rastu za tri desaťročia
Kľúčové informácie
- Cieľ rastu bol napriek nedávnemu opätovnému otvoreniu ekonomiky stanovený nižšie ako minulý rok.
- Trh s nehnuteľnosťami, miera nezamestnanosti a financovanie miestnej samosprávy zostávajú problematické.
- Globálna ekonomika môže dostať menšiu pomoc, ako sa očakávalo od Číny, ale aj menší inflačný tlak.
Už druhý rok po sebe si Čína stanovila svoj najnižší cieľ ročného hospodárskeho rastu od roku 1991 s rastom o 5 %. prognóza, ktorá stmavla optimizmus na odraz od druhého najslabšieho ročného rastu v krajine za takmer pol roka storočí.
Premiér Li Keqiang oznámil cieľ na začiatku výročného legislatívneho zasadnutia Číny, tri mesiace po tom, čo vláda začala rušiť dusivé obmedzenia COVID-19.
S týmito obrubníkmi vzrástla čínska ekonomika minulý rok len o 3 %. Okrem roku 2020, keď krajina počas vrcholiacej pandémie úplne opustila cieľ rastu, krajina nezaznamenala taký nízky rast od roku 1976, keď jej ekonomika naposledy klesla.
Minuloročný rast tiež výrazne zaostával za cieľom krajiny 5,5 % stanoveným na legislatívnom zasadnutí v roku 2022. Keď sa pandemické obmedzenia zmiernili, analytici a investori sa domnievali, že tohtoročný cieľ sa môže zvýšiť.
"Nová éra"
Namiesto toho Li povedal na nedeľnom zasadnutí, že tento rok „je nevyhnutné uprednostniť ekonomickú stabilitu“, čo je ďalší signál, že rast už nie je prioritou Číny.
"Je to úplný posun," povedal koncom minulého roka Joerg Wuttke, prezident Európskej obchodnej komory v Číne a 32-ročný obyvateľ krajiny. „Musíme si len uvedomiť, že stará predstava klásť dôraz na ekonomiku – v týchto dňoch je preč. Programom je sebestačnosť. Vstúpili sme do novej éry."
Aj keby Čína splnila svoj cieľ do roku 2023, znamenalo by to tretí najnižší rok rastu krajiny – všetko za posledné štyri roky – od roku 1990, keď hrubý domáci produkt krajiny vzrástol o 3,9 % na reálnom základe. Čínska ekonomika rastie každý rok od roku 1976, keď HDP klesol o 1,6 %.
Zmiešané ekonomické signály
Li si stanovil cieľ aj po tom, čo čínske výrobné, servisné a stavebné sektory v prvých dvoch mesiacoch roka výrazne vzrástli.
Čínsky trh s nehnuteľnosťami však zostáva v prepade a dopyt po čínskom exporte klesol, pričom analytici v tomto roku očakávajú nízky jednociferný percentuálny rast.
Čínska investičná banka CCB International uviedla, že „opatrný“ cieľ pravdepodobne odráža obavy zo zvýšenia miera nezamestnanosti a problémy s financovaním samospráv, ktoré zápasia s pretrvávajúcimi účinkami pandémie odstávky.
Miera nezamestnanosti v Číne sa pohybuje blízko 5 %, hoci mnohí ekonómovia tvrdia, že oficiálne vládne čísla podceňujú skutočné číslo.
Globálny ekonomický vplyv
Menej ako ambiciózny cieľ rastu naznačuje, že čínske hospodárstvo poskytne skromnejšiu pomoc, než mnohí očakávali globálnej ekonomike čelia vyhliadke recesie – najmä keď centrálne banky rozvinutého sveta vytrvalo pokračujú v zvyšovaní úrokových sadzieb, aby bojovali inflácie.
Slabší rast druhej najväčšej svetovej ekonomiky môže zároveň obmedziť globálne inflačné tlaky, ktoré si toto zvýšenie sadzieb vyžiadali.
Cieľ v podstate zodpovedá konsenzuálnej projekcii rastu 5,1 % ekonómov, ktorých minulý mesiac skúmala agentúra Bloomberg. Kompozitný index Shanghai Stock Exchange Composite, tento rok vzrástol o 7,7 % a za posledné štyri mesiace o 15 %, v pondelok klesol o 0,2 %.